Sloboda tvurcu

začarovaný kruh

Prijmi prosím tento článok ako malé energetické cvičenie. Stačí len vnímať ako na Teba pôsobí čítanie/poslech týchto riadkov. Aké pocity, myšlienky, spomienky sa vynoria z tvojho vnútra na povrch.


odrážka (2) Stáva sa Ti, že život vnímaš ako začarovaný kruh, z ktorého nevieš vystúpiť? Túžiš po zmene a je to stále dookola to isté? Nech urobíš čokoľvek, neustále prichádza sklamanie, slabosť, rana, blok, útok alebo vyčerpanie a.i.. Niečo, čo Ťa zastaví a spochybní v správnosti tvojho konania. A pritom sa snažíš, meníš svoje postoje, skúšaš to vždy znova a znova. Stále nie si dosť dobrý/á. Život nie je až tak ružový ako by si chcel/a. Príde možno aj otázka: Som ja ten/tá, čo to vytvára? Tvoj vnútorný dialóg je plný pochybnosti o samom sebe. Máš pocit, že celé tvoje okolie je presne v tom správnom prúde a žije si svoj život podľa predstáv (nerieši veci, myšlienky ako ich vnímaš ty). Je to však naozaj tak? 

odrážka (2) Alebo je to o tom, že nie každý je ochotný zdieľať svoje vnútorné pocity? Možno ich už dávno zavrhol a rozhodol sa plávať v tom, čo život prináša. Snaží sa nájsť uplatnenie v komplikovanosti životných situácii a tvári sa, že plynie s prúdom. Rieši len aktuálne veci. Keď sa zložitosť situácii nahromadí príde reakcia (hnev, únava, bolesti hlavy, zdravotné problémy a.i.). Má osvedčené metódy ako sa s tým vysporiadať (spánok, lieky, nákup, alkohol, sex ai.). Pred tým, čo mu ubližuje priviera oči, resp. tam vytvoril zámok, ktorý mu nedovoľuje si pripustiť ublíženie, smútok, ľútosť. Nájde si niečo, čo mu robí radosť a ostatné berie ako prirodzenú súčasť života.

odrážka (2) V minulosti som pri situáciách, ktoré mi ubližovali používala vyjadrenie: Neboj, to sa vstrebe a odíde! Dnes už viem, že nie. Na chvíľku zabudneš, niečím to prehlušíš, no vo svojom vnútri nesieš stále so sebou ako ťažký batoh. Uložilo sa to do vnútorného organizéra nevybavených vecí, ktoré čakajú na svoj čas. A tak sa náš organizér plní, a z času na čas príde pretlak v podobe plných emócii rôzneho druhu, výbuchu zlosti, alebo krivdy a pod. Všetko nahromadené sa vyprázdni, predýchame to, urobíme si niečím radosť a začíname znova. Povieme si: To je život a treba sa s tým zmieriť. Cítime sa znova nachvíľu fajn. No to fajn je závisle na tom ako si, sa vyskladá náš deň.

odrážka (2) Každý z nás to rieši inak. Porovnáme svoj život s inými a povieme si, že to nie je až také zle. Vypočujeme si správy o dianí vo svete a naše starosti nám prídu malicherné. Urobíme si radosť kúpou niečoho, čo aspoň na chvíľu poteší našu dušu. Vrhneme sa do práce s plným nasadením a tešíme sa, že je po nás niečo vidieť. Alebo pristúpime k vypnutiu všetkého napr. formou TV, sociálnych sieti, alkoholu, drog, a.i..

odrážka (2) Postačuje to naše fajn? Alebo je to len otázka času, kedy príde ďalšia otázka. Napr. Aký je zmysel toho všetkého? Túžime po zmenách, hľadáme spôsob ako ich vo svojom živote vytvoriť, no všetky tie pocity šťastia a radosti sú len dočasné a trvajú len chvíľku. Stáva sa, že si vyčerpaný už pri myšlienke ráno vstať. Tvoj život sa vyskladá vždy podobne len s malými obmenami. Vťahuje Ťa to do podobných ťažkých pocitov. A tak sa pristihneme, že vlastne svoj život kontrolujeme, aby sa to už nestalo. No nech sa snažíme akokoľvek, stane sa to znova.

odrážka (2) Poznám aj iný extrém. Volám ho sebec. Ide si svoju kartu, robí čo ho baví, prekážky míňa resp. preskakuje. V každom svojom bode života má pocit šťastia a radosti, že si dopriava a užíva v tom všetkom chaose, ktorý sa okolo neho krúti. Pritom nechápe, že iní si to takto zariadiť nevedia. Super, našiel cestu, povieme si. No keď sa bližšie pozrieme na jeho život vidíme niečo iné. Ostáva v zamestnaní, ktoré ho nenapĺňa. Na oplátku má pocit slobody a voľnosti vďaka príjmu, ktorý mu prináša. Sú jeho vzťahy (rodina, okolie) naozaj také pohodové? Alebo ich komplikovanosť prehluší svojím hlasným prejavom. Zastaví všetko, čo by mohlo vytvoriť aj tu najmenšiu pochybnosť o jeho správnosti konania. Pri konfrontácií s okolím rázne vysvetľuje, že je to ich voľba takto žiť. Nemá záujem vypočuť si ich s porozumením. Je skôr sudcom a hodnotiteľom toho ako to majú všetko zle nastavené a vôbec nechápu zmysel života. Nedovolí im narušiť svoju horko-ťažko vybudovanú harmóniu ich nesúhlasným prejavom. Má sa super, vytvára si okolo seba prostredie, ktoré sa mu páči. Zdá sa, že na tom nie je nič zlé, že? No zabúda na to, že je súčasťou spoločnosti a vzťahov v nej. Do svojej bublinky šťastia pustí len tých, ktorý žijú podobnú bublinku. Resp. tu jeho nejako zvlášť nenarušia. Mohlo by sa stať, že by pichli do osieho hniezda a rozvírili útok hlboko potlačenej emocionálnej zložky jeho JA. Čo sa deje pri takejto forme ignorancie svojho prostredia? Naše okolie je plne príležitosti pre rast a posun v našom živote. Dáva nám informácie o tom, čo nemáme ešte spracované. Čo si žiada pozornosť. Do akých dverí nakuknúť, aby sa mohol otvoriť život v plnosti. Uzatvorením v bubline si žijeme fajn, žiaľ stagnujeme a neposúvame sa. Kľudne aj niekoľko rokov nám môže byť takto fajn. Čo sa za tým všetkým ukrýva? Zväčša je to veľká bolesť, ktorú sme zažili. Bublina je na oko bezpečná forma ochrany. Žiaľ, táto nám neprinesie v živote žiť plnú čistú radosť, žitie v láske a plnej hojnosti všetkých podôb. Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že je to cesta ako sa k tomu dostať.

odrážka (2) Ako na Teba pôsobilo čítanie týchto riadkov? Aké pocity, myšlienky prichádzali? Tieto slová boli venované rôznym prejavom vnútorných nastavení s názvom obeť, ukrytej v našej hĺbke. Dobrá správa je, že do tejto hĺbky vieme vstúpiť a uvoľniť jej korene. Nájsť zmysel života a prijímať čaro poznávania svojho skutočného JA. Otvoriť sa čistote a pravde. Tvoriť si život podľa predstáv vychádzajúcich z hĺbky nás. Stať sa tvorcom. odrážka (2)

Nika Miheličová

Niki miniatura

PRINCIPY ENERGETICKÉ ŠKOLY PŘIJETÍ SEBE, DOVOLENÍ PRO OKOLÍ, DŮVĚRA V PŘIROZENOU ENERGII VYTVOŘÍ RADOSTNOU AKCI Budujeme důvěrné a zároveň otevřené vztahy se všemi klienty a využíváme přátelský přístup zahrnující  (1)

TÉMATA FACEBOOK

Rany, ktoré nás dostanú do stavu, že radšej nič nevytvárame, aby nebodaj neprišli ďalšie.  Ostávame v prúde prijatých nastavení spoločnosti, ktorá má svoje pevné limity a hranice. Alebo je to informácia o obeti zakorenenej hlboko v nás? Uvediem príklad. Rany, ktoré nás dostanú do stavu, že radšej nič nevytvárame, aby nebodaj neprišli ďalšie.  Ostávame v prúde prijatých nastavení spoločnosti, ktorá má svoje pevné limity a hranice. Alebo je to informácia o obeti zakorenenej hlboko v nás? Uvediem príklad. Ako malé dievča som bola veľmi veľký optimista.

odrážka (2) Pamätám si niektoré moje projekty, ktoré som si vnútri seba tvorila. Vždy som verila, že sa do nich pustím, vytvorím a zhmotním všetky tieto moje predstavy.   Tie, ktoré si pamätám boli naozaj krásne a mali vždy väčší záber. Netýkali sa len mojej osoby. Boli to projekty, ktoré mali prispieť širšiemu okoliu. Napr. zveľadenie priestoru pred našou bytovkou. Mal tam byť malý ozdobný biely plot, záhony farebných kvetov a samozrejme aspoň dve lavičky. Priestor, kde sa potešia oči aj duša. Aj teraz, keď si na to spomeniem sa usmievam. Nemala som ešte ani 6 rokov, no tento môj sen bol naozaj veľmi intenzívny. Mala som žive obrazy o tom ako budem ten plot natierať,  pomáhať pri sadení kvetov a pod. 

odrážka (2) Zahrnula som v svojich predstavách všetkých susedov, a videla ich usmiate tváre. Tešili sa, že robia niečo spoločne pre všetkých. A potom to prišlo.... svoju veľkolepú myšlienku som išla predstaviť dospelákom. Natešená ako sa budú tešiť aj oni. A tu prišlo poriadne sklamanie. Nepamätám sa na skutočný dôvod povedaného NIE. Pamätám si len  na odpovede ....nie lebo to a nie lebo ono.... samé nie.

odrážka (2) Neexistoval, žiaden argument, ktorý by presvedčil, že je to super nápad. Slnko, ktoré okolo mňa pri myšlienke na môj projekt žiarilo, postupne strácalo každým argumentom svoju žiaru až nakoniec zhaslo. Bolo to obrovitánske sklamanie. Možno si poviete, že o nič nešlo a dá sa to vysvetliť rôznym podaním.  Nie,  nie. Išlo o veľa. Stačilo pár odpovedí nie a mne sa svet postavil naopak. Ešte som sa párkrát pokúsila o dohovor a vysvetlenie dôležitosti môjho plánu. Žiaľ nepomohlo.

odrážka (2) Sklamanie, vo mne zanechalo svoje stopy. Na ne nadväzovalo aj spochybňovania môjho úžasného plánu, čiže spochybňovanie mňa. Narušenie dôvery v seba. Úplne rozumiem, ak si poviete, že som nemala ani 6. Ako to mohlo niečo ovplyvniť? Aby sme sa rozumeli, vôbec nedávam za vinu niečo dotyčnému dospelákovi.  Skôr je to o uvedomení si toho, že už vtedy sa prejavila obeť.  Máš super plán, vieš ako ho vytvoríš a tak narazíš na niekoho, niečo čo ti tvoj vysnívaný sen potopí ako loďku z papiera v oceáne dôvodov s názvom: NIE, NAČO, HLÚPOSŤ, KTO BY TO CHCEL....

odrážka (2) V podstate je jedno, či Ti to povie niekto alebo si tu stopku urobíš sám napr. formou spochybnenia sa. Nasleduje sklamanie, že veci jednoducho nemôžu ísť tak ako máme vysnívane. A je jedno či je nám 6 , alebo 40. A nie, nie je to na zodpovednosti toho dospeláka, čo to zavrhol. Bolo to o vysielaní môjho vnútra, ktoré sa so mnou ťahalo ešte dlho, predlho aj potom. A každý môj zápal pre niečo, vždy končil sklamaním, že sa to jednoducho nedá realizovať. Svet, moje prostredie reagovalo na niečo hlboko vnútri mňa. Som vďačná, že už poznám aj tieto odpovede a viem sa zastať svojich projektov a idem si za nimi. Nech sú prekážky akékoľvek. Zvládam ich stále viac ľahšie ako to bolo v minulosti.

odrážka (2) Sklamania sa premenili na vstupovanie do svojho vnútra a hľadanie odpovedí ako veci urobiť. Nie ako ich nechať zhasnúť a vychladnúť. Aj o tom je tvorba Energetickej školy, kde sa s nadhľadom dokážeme pozrieť na skutočné príčiny toho, čo nám bráni žiť svoj život snov. Opustiť rolu obete a byť tvorcom. Neutvrdzovať sa v pádoch a zastaveniach, ale tieto prepustiť a nájsť cestu ako zo začarovaného kruhu von.  Keď dnes v podobnom veku vidím svoju dcéru ako so zápalom a s iskričkami v očiach rozpráva o svojich plánoch, tak si uvedomujem, že nejako tak to mohlo vyzerať.

odrážka (2) Neexistuje detail, ktorý by nedokázala vyriešiť. Využíva nekonečné možnosti svojej fantázie. 

odrážka (2) Dôležite je to presvedčenie, a istota v tom, že sa to musí podariť.  Jej obrovským snom je mať psíka. Aktuálne to nie je možné, no páčia sa mi jej vynaliezavé spôsoby ako sa k nemu dostať. Som vďačná za svoj prístup. Nehovorím jej, že pes nikdy nebude súčasť našej rodiny. Dala som len doplňujúcu vec k jej projektu. Že by bolo super bývanie v dome (z hľadiská výbehu a pod.) a že nemôžeme mať  1 psíka, ale minimálne 2 + 1 mačičku. Veď aj ja milujem zvieratka. Veľmi sa mi rátajú tie jej iskričky, keď zaraďuje do svojho projektu aj moje parametre. 

odrážka (2) Priznávam, nebolo to tak vždy. Spočiatku mi tam nabiehavali rôzne vzorce. Dnes už je v týchto aj iných situáciách nadhľad. Nemám záujem narušovať jej brainstorming nápadov v tom ako niečo dosiahnuť. Skôr ma vie inšpirovať svojou fantáziou.

odrážka (2) Super info pre rodičov je, že vďaka posunom v osobnostnom raste a rozvoji u nás dospelákov je, že negatívne náboje sa automaticky uvoľnia aj u našich deti. Tiež už ich nebudeme vnímať ako prekážky a formy zastavovania od okolia. Budú to už len pre nás informácie o tom, že to niekto tak stále ešte má. A my dokážeme krok po kroku realizovať náš osobný brainstroming nápadov. 

 S laskou NIKA

Niki miniatura

1b

ZAMYŠLENÍ

odrážka (2) Písanie tohto príspevku mi čaruje úsmev už 2 deň. Ak tvoríte s vedomím, aj keď to robíme všetci len si to niektorí z nás neuvedomujú, tak nám to vedomie napr. o odkladaní seba môže celkom slušne odložiť písanie príspevku. Ako to je možné?

odrážka (2) Už som viackrát spomenula, že sme vedomé bytosti a tak to naše vedomie beží ako súčasť našich životov. Používame ho neustále. Je to naša prirodzená súčasť. A tak nám v hlave behajú rôzne myšlienky, slová, vety ba dokonca aj stavy a pocity, ktoré si žiadajú svoju pozornosť. A tak je to aj pri písaní tohto príspevku, vedomie ma informuje o tom čo všetko je potrebné zahrnúť. Niekedy vo forme myšlienky, inokedy v prejavoch zastavenia za ktorým je informácia, čo je dôležite tu spomenúť. Tu sú.

odrážka (2) Čo to vlastne odkladanie seba je? To sú všetky tie momenty, ktoré Ťa zastavia, aby si nevykonal niečo, čo je pre tvoj posun a rast v živote dôležité. Stalo sa Ti v živote, že si bol rozhodnutý/á urobiť niečo, čo by úplne zmenilo tvoj život od základov na ktoré nadväzovalo záhadné a náhle zastavenie? Poďme na príklady.

odrážka (2) Tvoja práca je ako zotrvačnosť pohybu na bežiacom páse, namakáš sa, no ďalej ako si, sa už veľmi nedostaneš. Tvoj príjem je, dá sa povedať statický a tvoj výdaj hnaný vnútornou motiváciu (ak ešte nejaká je) postupne stráca výkon. Už dávno nenapĺňa kategóriu práce snov aj keď svojim príjmom zabezpečí finančnú stabilitu. Koľko krát Ti už prebehla myšlienka nájsť si niečo iné? A koľko krát Ti už bežal na pozadí film o svojej práci snov? Práci, ktorá Ťa bude tešiť, napĺňať, rozvíjať?

odrážka (2) Možno ti prišla aj lukratívna ponuka, prípadne myšlienka pre vlastnú tvorbu. Nachvíľu v tvojej hlave zbĺkne nápad urobiť ten krok do neznáma. No čosi ťa magickým spôsobom vždy vtiahne späť. Možnosť už je preč a ty si povieš, že to nebolo nič pre Teba. No v útrobách tvojej duše stále bežia myšlienky, ktoré vytvárajú vnútorný rozpor. Čas beží a tvoj život sa zásadne nemení. Uspokojíš sa z myšlienkou, že je to celkom dobré (máš prácu a to je základ). Ostávaš v okovách komfortnej zóny z názvom „BEZPEČIE a ISTOTA“ a pri tom ti unikajú možnosti, ktoré by tvoj život posunuli míľovými krokmi vpred.

odrážka (2) A čo tak osloviť príslušníka opačného pohlavia, ktorý Ťa tak veľmi priťahuje? Tajne dúfaš, že sa to nejako vyrieši samo. No nejako sa to nedeje. Buď vytvoríš trapas storočia, alebo so seba nevydáš ani hlásku, resp. komunikuješ o „počasí“. Koľko takých platonických lások si v živote mal? A tak keď ju stretneš o pár rokov neskôr, povieš si. Aj tak by to nevyšlo. Možno nie. No zaručene by si neľutoval dnes to, že si sa neprihovoril/a a nevyjadril/a. Lebo nakoniec, čo ak by áno.

odrážka (2) Situácii, kedy neuskutočníme tak žiadaný krok, ktorý ešte pred pár chvíľami bol pre nás samozrejmosťou, sme myslím zažili všetci. Môžeme si povedať, že je to tak správne. Tak to malo byť. Veď predsa ak by to bolo niečo pre nás, stalo by sa to. Dostali by sme sa presne tam, kde by sme mali byť. Zvláštne na tom je, že v hĺbke duši cítime, vieme, že sme tam mali ísť, urobiť to, nezastaviť sa Nestalo sa tak. Žeby nevybavená objednávka vesmíru? Nemyslím. .....neodložiť svoj životný posun, rast a rozvoj na vedľajšiu koľaj s názvom MOŽNO RAZ, nabudúce, ak budú deti staršie, ak toto dokončím, .... dokáže len slobodný tvorca.

Nika

Niki miniatura

PRINCIPY ENERGETICKÉ ŠKOLY PŘIJETÍ SEBE, DOVOLENÍ PRO OKOLÍ, DŮVĚRA V PŘIROZENOU ENERGII VYTVOŘÍ RADOSTNOU AKCI Budujeme důvěrné a zároveň otevřené vztahy se všemi klienty a využíváme přátelský přístup zahrnující  (1)

zkouška

odrážka (2) Aj ty používaš magické vyjadrenie skúsim to? Na jednom seminári som k tomu počula super príklad. Použijem ho. Požiadali nás, aby sme si skúsili sadnúť na stoličku. Nesadali si, len to skúsili. Ak chcete doslova naplniť túto vetu, tak ste niekde medzi. Ani nesedíte, ani nestojíte. A vtedy mi to cvaklo. Je to o energii, ktorú týmto vyjadrením vytvárame. Skúšam, energeticky nevysiela som na 100% rozhodnutá ísť do toho. Urobiť preto, aby sa to podarilo všetko, čo je v mojich silách. Veď to idem len skúsiť. Presne to aj vysielame zo svojho vnútra. Nemôžeme sa potom čudovať, že toho skúšame vo svojom živote toľko a nejako nič nefunguje.


odrážka (2) Skúsim zmeniť svoje správanie vo vzťahu k partnerovi, skúsime nájsť spoločný konsenzus, skúsim zdravšie jesť, skúsim si nájsť na teba čas, skúsim prísť na čas, skúsim tento kurz, možno konečne niečo zmení, tento krát to skúsim urobiť inak. Skúšame nekonečne veľa veci vo svojich životoch. No čo z toho sme naozaj urobili na 100% s plným nasadením a zápalom pre vec? „Skúsite“ sa nad tým zamyslieť pri najbližšom použití tohto slovíčka. Radšej to prosím neskúšajte. A zamyslite sa hneď.

odrážka (2) Keď vyrastiem budem ako mama/ otec/ ten, či onen ... Táto veta sa mi v rôznych obmenách zapísala pod kožu a veľmi dlho bola mojím spoločníkom v živote. V minulosti som si však úplne neuvedomovala, čo reálne znamenala. Mimochodom, táto veta má oveľa viac rovín ako sa na prvý pohľad zdá. Priblížim len jednu.
Ako malé deti máme svoje sny, ktoré ako živý hmatateľný obraz napĺňame a šperkujeme .... žijeme ním. No to len do chvíle, kedy svoje vnútro necháme prehlušiť niečím alebo niekým, kto diktuje čo je IN. (rodičia, kamaráti, partner, spoločnosť). A tak skúšame znova a znova a hľadáme niečo, v čom sa budeme cítiť šťastne, naplnene, a hlavne budeme prijatý spoločnosťou.

odrážka (2) Pamätám si svoje zmetenie, vnútorný tlak a búšenie srdca, ktoré nastalo v škole pri otázke čím chcem byť. Mala som vtedy tuším 10. Po mojej skúsenosti s napĺňaním mojich túžob (vysvetlená v minulom príspevku), som nemala záujem znovu riskovať sklamanie. Veď predsa to, čo som ja chcela pripadalo iným nedostatočné, zbytočné, až divné ... Neustále som sa cítila ako nepochopený Mimoň. Počúvala som vyjadrenia spolužiakov, všetci mali zdá sa jasno. Moje napätie rástlo. Čo povedať, aby to nebolo divné a páčilo sa aj iným, .... niečo, čo bude prijaté. Chcem byť šťastná! Vypadlo zo mňa. O smiechu, ktorý sa ozýval priestorom, písať nebudem ... stačí len spomenúť, že znova som sa cítila ako Mimoň.

odrážka (2) Až neskôr mi ťuklo, že som v režime „OVCA“. Robíme to, čo sa od nás očakáva - páči sa, je spoločensky prijaté, je IN. Napĺňame spoločenskú normu s vierou, že budeme uznaný, prijatý v plnej miere a zároveň budeme spokojný a naplnený v živote. Šťastný. Skúšate všetky dostupné možnosti, rôzne povolania, úrovne príjmov, kurzy, partnerov, prístupy a kadečo iné. No uznanie, prijatie a pocit vnútorného šťastia nikdy nie je trvalejší ako pár chvíľ. Aj keď skúsite „zdá“ sa všetky prichádzajúce možnosti. Všetko sa vždy niekde skomplikuje. Ako dopadlo tvoje skúšanie?

odrážka (2) Ja som chvalabohu prišla na to, že skúšanie niekam zapadnúť jednoducho nefunguje. Rozhodla som sa byť teda, Mimoň. No tento krát pochopený, prijatý a uznaný sám sebou. Počúvať svoje vnútro a ísť si za tým. A viete, čo je vtipné. Stretla som viac takých Mimoňov. Opustením obete, sa veci začali meniť. Už nehľadám ako zapadnúť, byť uznaná a prijatá inými. Jednoducho si to viem dať sama. Síce mi to trvalo dlhšie, no našla som to, čo ma robí šťastnou. Byť sama sebou. Príde mi to ako najprirodzenejšie riešenie. A tak keď si to dovolíte, prídete na to, že vôbec nie ste Mimoňom ... a ak by ma tak niekto aj bral, tak nech sa páči. Za ten pocit v mojom vnútri to stojí. Už nepotrebujem škatuľku do ktorej zapadnem.

NIKA

Niki miniatura

1b

 zkušenost


odrážka (2) V hlave beží krásny film o sľubnej budúcnosti. Naša predstava je skoro hmatateľná. Už vieme, že veci chceme úplne inak ako to bolo doteraz. A zrazu sa dostaví niečo, čo sa vydoluje akoby s podzemia a zastaví nás. Zápal pre vec sa mihnutím oka dokáže zosypať ako domček z kariet, do ktorého fúkneme skúsenosť z minulosti. Našu, niečiu. Skúsenosť, ktorá ako varovný signál blikajúci na červeno so sprievodným POZOR hlási: Toto nedopadne dobre! Naša predstava je úplne božská, no realita nepustí.

odrážka (2) Poznáte to vyjadrenie starších (aj keď vek nie je podmienka), keď hovoria: nechoď tam, nerob to alebo ono, ublížiš si. Alebo presne naopak. Urob toto, dobre ti radím! Príde na moje slová! Hovorí z nich skúsenosť. A tiež k tomu môžem pridať príslovie: Len hlúpy sa učí na vlastných chybách, múdry počúva skúsenejšieho. Jasne, že to nechcem znevažovať. Veď koľko krát mi taká rada zachránila krk, zdravie, alebo odvrátila nepríjemnú situáciu. Čo s tým?

odrážka (2) Telo je čarovný nástroj, spolu so svojimi komponentmi myseľ, duša aj ochrana. Vytvára všetko preto, len aby nás ochránilo pred hroziacim nebezpečenstvom. Záleží však, v akom režime sa nachádzame. Čo tým myslím? Ak sa postavíme do režimu obete vlastnej reality a sme bytostne presvedčený o tom, že keď skočíme príde okamžite následok v podobe pádu, úrazu. Čo myslíte, že sa stane? Opakom je dôvera vo vnútorný hlas, vlastne sily, a chuť objavovať pokade siahajú reálne hranice. A či vôbec nejaké existujú. Kto vlastne stanovuje, čo je možné a čo bezpečné?

odrážka (2) Správne ste pochopili, máme dve možnosti. Buď si budeme pekne v teple a suchu sedieť v nami vytvorenej komfortnej zóne poskladanej s hraníc a limitov. T.j necháme sa valcovať minulými skúsenosťami. Alebo sa na ňu vykašleme a použijeme presne tú detskú hravosť a zvedavosť a vydáme sa do sveta naberať nové skúsenosti. Vlastné. Urobíme to, lebo cítite, že je to správne.

odrážka (2) Príklad. Nechoď bosá, lebo prechladneš, budeš mať ploché nohy, ublížiš si, pichne ta včela. Hádajte čo sa stalo..... Papuče som nosila ako nútené zlo (neznášala som ich), keď som si ich nedala tak to išlo rad radom ... Chvalabohu, tie ploche nohy nevyšli. Prijala som skúsenosť a strachy okolia so všetkým ako má byť, aj dôsledkami. A dnes? Chodím bosá. Nie, nie som ako Jaroslav Dušek. Štandardne chodím obutá. Mnou vytvorený bezpečný priestor pre bosú chôdzu v okolí obydlia postupne rozširujem. Zo začiatku som počúvala, tie isté vyjadrenia ako pred tým. Tento krát ma už nezastavili. Jednoducho som vedela, že je to správne. Nenechala som sa zastaviť. Presvedčenia okolia stíchli. A to bol len mini príklad bosých nôh. Je na mieste otázka. Kde všade, žijete so skúsenosti iných, ktoré ste prijali za pravdu o Vás? Presvedčte sa sami. Je však veľmi dôležité z akého režimu budete svoje nové skúsenosti zbierať. Vyberiete si režim obeť, alebo slobodného tvorcu?

odrážka (2) V tomto milujem priebojnosť svojej dcéry. Radu staršieho, aj tu moju, vždy brala s veľkou rezervou. Len zriedkakedy prijala názor, že je niečo nesprávne. Myslím si, že to bolo od stupňa strašenia, ktoré bolo zvolené okolím. Išla a urobila, čo mala v úmysly. Čo ma vždy prekvapovalo, že bola náramne opatrná a dbala na bezpečie. Priznám sa niekedy som až zatajovala dych. Po uskutočnení, s radosťou dobehla a povedala: Mamka, aha, všetko je v poriadku. Zvládla som to. Páči sa mi tá jej životná odvaha a nebojácnosť ísť do vecí, kde už sa viacerý zastavujú. Aj keď možno zvláštne, bola mi v tomto aj inšpiráciou.

odrážka (2) Pri návšteve ihriska som sa veľmi často stretávala s vyjadreniami: Neskáč, je to vysoko, môžeš spadnúť. Zahoď ten konár, ublížiš si. Nelez na ten strom, spadneš. Až po, pre mňa extrém. Neskáč v mláke, zašpiníš sa. Mimochodom, skákanie v mláke je super zábava, ja sama, som to dcére ukázala. Ale nie o tom som chcela. Svojej dcére som dovolila skúsenosť v každom ohľade. Nech ide, vyskúša a sama usúdi, čo a ako. Jasné, nedala som jej do ruky nôž bez dozoru. No už v dvoch rokoch si pekne nakrájala zeleninu. V tomto som si Montessori pedagogiku zamilovala na prvý pohľad. Dáva možnosť deťom ísť a naberať skúsenosti bežného života. Kto nepozná určite si pozrite. Dieťaťu sa pripraví bezpečné prostredie a necháme mu priestor nech si naberie vlastné skúsenosti. A tak keď moja dcéra vidí ako mamky ustráchane reagujú na naberanie skúsenosti svojich deti, opýta sa. Mamka, prečo tie mamky zakazujú deťom napr. liezť po strome? Veď je to super zábava.

odrážka (2) Vďaka jej priebojnosti, mi ukázala, že moje strachy sú mojimi obmedzeniami. Čo sa vám stalo keď vám niekto povedal. Len tam choď a uvidíš ako zletíš! A čo sa stalo? Čo iné sa môže stať, keď sa bojíme, lebo sme presvedčený o tom, že zletíme. Jednoducho zletíme. Energia nepustí. Nenadarmo sa hovorí, že toho, čoho sa v živote bojíš najviac sa ti stane.
Presvedč sa sám, či je niečo pre teba alebo nie. Len pri tom nikdy nezabúdaj na svoje vnútro a nemyslím tým na dokazovanie si ega. Ak je to niečo nové, a láka ťa to. Choď a urob to. A je úplne v poriadku, keď na začiatku budeš opatrnejší. Už len to, že si nabral odvahu na prijatie novej skúsenosti. Ťa mení v slobodného tvorcu.

S láskou Nika

Niki miniatura