VNÚTORNÝ HLAS verzus pochybnosti

niki mih. "Bola doba keď sa svet skladal zo snov. Všetky zvieratka v oceáne žili šťastné a v mieri. Ich jediná úloha bola nasledovať hlas svojho srdca. Nikto presne nevie, kedy sa veci začali meniť. Kedy sa objavili pravidla a vnútorné hlasy sa začali zabúdať. Jedného dňa si ani nevšimli, že prestali snívať. Vždycky mali niečo na práci, cez deň aj v noci rybárčili. Zhromažďovali rybie bohatstvo, namiesto toho, aby žili slobodne. Teraz žili preto, aby rybárčili. Jedno zvieratko malo všetko zmeniť. To, ktoré nikdy nepočúvalo dav, ale iba svoje vlastné srdce. Malo stále svoj sen a nebálo sa riskovať svoj vlastný život, aby znovu objavilo svoj zmysel. A aj keď o tom nevedelo, otvorilo svojimi rozhodnutiami svet snov aj pre ostatne zvieratka...."  ( Sergio Bambaren: Delfín – Příběh jedného snílka.)

niki mih. Určite každý z nás pozná ten pocit, keď sa na malý moment nad našimi hlavami rozžiari slnko, ktoré ohlasuje príchod nových možnosti v našom živote?  Záblesk, ktorý nami prejde, keď objavíme presne to, čo s nami rezonuje. Niečo, čo nás vnútri zahreje, vyčarí úsmev, vytvorí radosť, a to až do takej miery, že nás to celých zahltí. Radi by sme to hneď vlastniť, praktikovať, užívali si tie pocity s tým spojené. Telo sa teší a my žiarime. Je len na nás, či svoj vnútorný hlas, ktorý zarezonoval vypočujeme a pretavíme do činov.

niki mih. Koľko z nás urobí okamžitú akciu a využije prichádzajúcu možnosť? Urobíte akciu vo všetkých oblastiach Vášho života, alebo len v tých, ktoré ho zásadne neovplyvnia? Kúpa bežných spotrebných veci áno, zmena zamestnania už je iný level. A koľkí z nás použijú automatické filtre z vlastnej zásoby, alebo si pre istotu vypožičajú tie cudzie? 

niki mih. Ak neprichádza čin, prichádza na radu stará známa pochybnosť - ta je veru zákerná a prefíkaná. Tu sa veľa z nás zastavuje. Nájde milión dôvodov, prečo neurobiť to, čo nás tak veľmi oslovilo a vzbudilo to v nás taký záujem, nadšenie, radosť, potenciál zmeny ... . Sem môžeme zahrnúť všetky tie zdanlivé prekážky prostredia, v ktorom žijeme. Zvládnem to? Je to naozaj pre mňa? Fakt je možné niečo zmeniť tým, že si to vyberiem? Alebo konštatovania typu: Čo na to povie rodina, okolie? A v našich hlavách už prúdi milión všemožných scenárov. Alebo stretneme niekoho, s kým zdieľame svoju radosť. Často sa stáva, že do toho vloží svoj uhol pohľadu korunovaný svojimi životnými filtrami  - poznám niekoho kto..., načo ti to bude, je to hlúposť, nemyslím že to je dobrý nápad a pod. Ide o celý rad všemožných pochybností, ktoré nahlodávajú náš pôvodný prvotný záujem o vec.

niki mih. S pochybnosťami idú ruka v ruke aj iné. Ako napríklad strach, neistota, nedôvera, zastavenie, čakanie na vhodnú dobu - ak sa stane niečo ..., až budem mať ... (všetky vety začínajúce na ak, keby, aké by to bolo keby) a pod. V neposlednom rade sú to aj výhovorky, aj keď na prvý pohľad nevinné prekážky, no podobne zákerné. Sú to všemožné zaužívane frázy ako sa niečo nedá, alebo na to nie je čas a ani priestor. Zväčša sa pri tom tvárime ako riaditelia zemegule. Priznajme si však, že veľa krát sa za tým schováva len naša laxnosť a lenivosť. Nahradením vysvetľovania o tom, aké je niečo náročne zvládnuť, to môžeme už mať dávno urobené a posunúť sa o krok ďalej.    

niki mih. Prvotné nadšenie už je dávno preč, vzdáme sa ešte pred začiatkom. Opustíme a  zhasneme slnko nad nami, vypneme vnútorný hlas a prepustíme možnosť, ktorá bola určená práve nám. Pocítime smútok s vedomím, že veci sa jednoducho nedajú zmeniť. Že nemáme možnosť voľby a všetko to prostredie je len obrovskou prekážkou. V podstate v tých zabehnutých koľajach je nám vlastne celkom fajn.

niki mih. Čo vtedy nastáva u nás? O čom to vypovedá? Akú rolu v tom celom hrajeme? Kde sa stratila sila toho prvotného výberu, ktorý nás tak pohltil a dali sme sa stiahnuť do pochybnosti o sebe samom. Zákon príťažlivosti nám ukazuje, akým smerom sa vydať a čo je pre nás prospešné. Naša možnosť pre zmenu skutočností.

niki mih. Je to však len moment, kedy sa na chvíľu zapáli slnko nad našimi hlavami ako keď sa rozjasní žiarovka. A to je presne ten čas pre položenie otázky ... Je tento krok pre mňa tým prospešným?  Potvrdením je akcia. Následne akcia vytvorí reakciu.

niki mih. Čo myslíte, A. Einstein, L. Da Vinci, N. Tesla, T. A. Edison, či A. Nobel počúvali uhol pohľadu niekoho iného, podľahli pochybnostiam, alebo išli za svojim vnútorným hlasom? Spomeňte si na podobné momenty vo svojom živote, ako ste reagovali a čo sa dialo po tom. Príležitosť niečo zmeniť nie je bubák len preto, že to nepoznáme a núti nás to vykročiť so zabehnutých koľají komfortnej zóny. Cieľ života nájdeš, keď nájdeš tú najlepšiu vlnu o ktorej snívaš už tak dlho. Stačí len nasledovať hlas svojho vnútra a dôverovať v seba. Vtedy sa začnú diať tie najväčšie zázraky :)

niki mih. Verím aj v súvislosti s ďalšími príspevkami odhalíte rôzne informácie práve o sebe. O tom ako správne položiť otázku a zistiť odpovede, o akciách a reakciách už v ďalšom príspevku. 

S láskou Nika niki mih.